lesni jahody 2
středa | 5. 03. 2014 | 19:30
60 / 40 Kč
Smultronstället
| | |
91 min.

 režie: Ingmar Bergman | kamera: Gunnar Fischer | hrají: Victor Sjöström, Bibi Andersson, Ingrid Thulin, Gunnar Björnstrand, Max von Sydow, Per Sjöstrand, Gunnel Lindblom, Maud Hansson

↓ Stáhnout v PDF

Smultronstället | Švédsko | 1957 | 91 min. | české titulky | prístupný | 2D

Réžia: Ingmar Bergman | Scenár: Ingmar Bergman | Kamera: Gunnar Fischer | Hudba: Erik Nordgren | Hrajú: Victor Sjöström (Dr. Isak Borg), v Bibi Andersson (Sara), Ingrid Thulin (Marianne Borg), Gunnar Björnstrand (Dr. Evald Borg), Jullan Kindahl (Agda), Folke Sundquist (Andres), Björn Bjelfvenstam (Viktor)

Ingmar Bergman, švédsky režisér, ktorý sa spočiatku venoval čisto divadelnej tvorbe, avšak po nahliadnutí do dramaturgickej sféry švédskej produkcie Svenks Filmindustri začal spájať divadlo s filmovou kamerou. V roku 1946 sa stal, v európskom poňatí, najmladším riaditeľom mestského divadla v Hälsingborgu. Písanie divadelných hier prekrýval režírovaním filmov s prevažne existenciálnou tematikou. Bergman sa tak stal významným nie len pre svoje diela, ale aj pre rýchlosť akou dokázal tvoriť kvalitné umenie. Jeho debutom sa stala sfilmovaná dánska divadelná hra Kríza (Kris, 1946), v neskorších filmoch sa začal profilovať jeho autorský štýl, napr. Siedma pečať (Det sjunde inseglet, 1957), Ako v zrkadle (Såsom i en spegel, 1961), Persona (1966), Šepoty a výkriky (Viskningar och rop, 1972) majú existenciálny charakter, zaoberajú sa smrťou, osamotením človeka a najčastejšie otázkou pravdy a viery v Boha. Bergman sa stal inšpiráciou nie len pre Woodyho Allena, ale aj mnohých iných. Pracoval až do svojich 85 rokov, kedy vyprodukoval televízny film Saraband, v roku 2006 sa stal patrónom ceny pre začínajúcich režisérov, a o rok neskôr zomrel, náhodne v rovnaký deň ako iný slávny režisér Michelangelo Antonioni.

Lesné jahody predstavujú, v bergmanovskej jemne naznačenej roadmovie, len milý darček darovaný z lásky netere ku svojmu strýkovi. Sen, ktorý sa rozplynul do pomíjivého sveta, a dotvorené spomienky, ktoré si sami premietame v mysli. Tridsaťdeväťročný Bergman si vysníval film, ktorý má znamenať akési budúce rozlúčenie so životom a nájdenie vlastnej existencie pred posledným súdom. Letné opojenie smeruje cestu sedemdesiatosemročného Borga, doktora a profesora bakteriológie, na miesta jeho dospievania, k matke, ktorá prežila skoro všetky svoje deti, a k myšlienkam na život po smrti. Existenciálne línie sú však až nepredvídateľne odľahčené spolucestujúcimi, ktorí predstavujú mladosť, a zároveň úskalia s ňou spojené. Prierez generáciami dotvára návšteva s Borgovou, už zmienenou, matkou, ktorá sa práve naopak pomíjivosti nebojí. Trápi ju nezáujem, ktorý k nej zaujali všetci z rodiny okrem vnuka, Borgovho syna, doktora Evalda. Práve on so svojou manželkou Marianne vytvára podstatný manželský problém, v ktorom sa súdi rodina s deťmi a žitie bez nich, Bergmanova veľmi typická téma.

Zmysel cesty nie je prísť šťastne do cieľa na rodnú univerzitu, jeden deň melancholického človeka predstavuje tie všetky dni minulé, na ktoré nesmieme zabúdať. Ich koniec znamená samotu, horšiu než tú na konci života, nepoznanú cestu, ktorú každý z nás bude musieť podstúpiť. Strach z posledných dní vznieti v doktorovi zmenu, chce sa stať lepším než zatrpknutým starcom, bez priateľov a lásky k nim, urovnáva si vzťahy so svojimi najbližšími a predstavuje im svoje hodnoty, ktoré ho viedli dobrým počestným životom.

Filozofia Lesných jahôd je, môžme povedať, až v rovnakom koncepte vnímania Boha so Siedmou pečaťou, ktorá bola uvedená v ten istý rok. Bergman orientuje svoje dva filmy na vieru a poznanie božských zásad, avšak v podstate oba dokazujú ich neexistenciu. Strach zo života po smrti nenachádza ukojenie v božskom raji, je to neustála obava z očistca a možného pekla, kde môže ľudská duša mŕtveho tela pretrvávať. Bergman tak v oboch filmoch necháva odpoveď na základnu otázku, viery v Božskú prítomnosť, otvorenú.

Adriana Belešová

Osmasedmdesátiletý mrzutý vdovec, fyzik Isak Borg, se vydává na svou poslední cestu Švédskem. Na ní ho doprovázejí náhodní spolucestovatelé, stopaři, ale také jeho vlastní noční můry, vzpomínky a myšlenky na cílovou destinaci - smrt. Jedno z vrcholných děl Ingmara Bergmana bylo díky své inovativnosti a menší náročnosti bližší širokému publiku. Film oceněn Zlatým glóbem, Zlatým medvědem a dalšími cenami byl také nominován na Oscara za nejlepší originální scénář. Lesní jahody se staly kvůli pokročilému věku a zdravotním potížím posledním filmem Victora Sjöströma a na jeho melancholickém výkonu je to znát.