alien_
středa | 4. 03. 2015 | 19:30
Alien
| | |
116 min.

režie: Ridley Scott | scénář: Dan O'Bannon | kamera: Derek Vanlint | hudba: Jerry Goldsmith | hrají: Sigourney Weaver, Tom Skerritt, Veronica Cartwright, Harry Dean Stanton, John Hurt, Ian Holm, Yaphet Kotto, Bolaji Badejo

↓ Stáhnout v PDF

Vesmírom putujúca obchodná loď Nostromo po zachytení neznámeho signálu predčasne prebúdza svoju posádku, aby sa vydala na prieskum pustej planéty. Tá sa stane dejiskom stretu ľudí s príšerným mimozemským organizmom, ktorý infikuje loď.

To je premisa sci-fi hororu, ktorý v čase uvedenia vzbudil rozruch explicitným a realistickým poňatím medzidruhového násilia, ako i posunom stretu človeka s netvorom na novú úroveň telesnosti.

H.R. Giger, maliar a vizualista Votrelca, o svojich fantasy výjavoch vyhlásil: „Niektorí ľudia by mohli povedať, že moje maľby ukazujú svet budúcnosti, a možno je to tak, ale ja pri maľovaní vychádzam z reality.“

Tento výrok vystihuje aj samotný film ako alegorickú formuláciu trendov, konfliktov a frustrácií spoločnosti, v ktorej vznikol. Nie náhodou ide o dielo, ktoré sa stalo obľúbeným predmetom feministického, marxistického a psychoanalytického čítania.

Podľa teoretikov genderu je Votrelec deklamáciou úzkosti mužov v ére druhej vlny feminizmu. Vyrovnanie genderových rolí, tak výrazne znázornené v postave Ellen Ripley, môže cez optiku vtedajšieho strachu viesť k nekontrolovateľnému pomiešaniu sexuálnej biológie. Do toho vstupuje Votrelec ako silný rejektívny nástroj, ktorý požiera všetkých, čo tolerujú miznutie binárnych sociálnych pozíc podľa genderu. Tam, kde sa stráca jasné vyhradenie genderových rolí, vzniká strach zo straty významu pohlavného rozmnožovania, proti čomu vystupuje tento znásilňujúci a sexualitu hyperbolizujúci element.

Narážky, že Votrelec predstavuje vyššiu, sofistikovanejšiu a (ako povedal člen posádky Ash po odhalení svojej agendy) „rýdzu“ formu života, sú pravdivé v amorálne evolučnom zmysle - Votrelec je koncentrovaným bytím, ktorého jediným organickým prejavom ostal neohraničený pud vlastnej expanzie a likvidácie prekážajúcich. Tento evolučne-ontologický koncept je napokon zavrhnutý tak, ako predurčujú konvencie hororového žánru. Zdanlivo neohroziteľná telesnosť monštra odhalí slabý článok, ktorý učiní jeho súboj s človekom vyrovnaným. Človek triumfuje vynaliezavosťou čoby vlastnosťou, ktorá je v dichotómii s absolútne vyvinutou, ale úzko zameranou inteligenciou monštra.

Marxistické čítanie filmu operuje s metaforou o korporačnej moci, ktorá šikanuje pracujúcu triedu v démonicky prebujnenom kapitalizme budúcnosti. Feministické i marxistické interpretácie vnímajú posádku vesmírnej lode Nostromo ako synekdochu ľudského rodu, ktorý v kritickej fáze svojho vývoja narazí na nebezpečenstvo rozpadu vlastných hodnôt v prospech ničivej rejektívnej alebo materiálne vykorisťujúcej sily. Zvrátené intencie obchodnej spoločnosti, mizogýnneho vedca Asha i všepohlcujúceho Votrelca sú prepojené a ich poslaním je definitívne zatratenie snáh o zrovnoprávnenie utlačovaných. To je zrejme „realita fikcie“, ktorú mal H.R. Giger na mysli.

Director's Cut filmu Votrelec sa vrátil do kín štyri roky po uvedení prvej verzie. Podľa dobových kritikov sú pridané zábery hodnotné hlavne z hľadiska kuriozity, ale „nemôžu nič zlepšiť na filme, ktorý je v podstate nezlepšiteľný“.

Dominika Moravčíková

Prvý diel klasickej „space opera" ságy vznikol v čase, kedy science fiction žáner zažíval explóziu záujmu tvorcov na poli filmu. Prostá premisa diváka zavedie na vesmírnu loď neurčitej budúcnosti, ktorá je po návšteve pustej planéty infikovaná neznámym mimozemským organizmom. Sedemčlenná posádka tak musí čeliť novej a nepredvídateľnej podobe zla. Scenárista Dan O' Bannon o filme povedal: „Neukradol som Votrelca od niekoho. Ukradol som ho od každého!" Žánrový kokteil neodkazuje iba k holywoodskemu scifi a hororu predchádzajúcich dekád, ale i k výtvarným dielam surrealistov, ktorých výjavy antropomorfných bytostí inšpirovali podobu Votrelca. Director's Cut vrátil už kultový film do kín s vylepšenou kvalitou zvuku a alterovaním niektorých scén štyri roky po uvedení prvej verzie.